reklama

Čakanie 3 roky na zadosťučinenie

V komunálnej politike som už štrnásť rokov a zažil som v nej všeličo. Človek si zvykne nato, že nemá súkromie, že je bútľavou vŕbou a nie raz musí riešiť veci, ktoré s výkonom funkcie starostu vôbec nesúvisia. Vlastne nemusí, ale chce, lebo ľudia sa mnohokrát nemajú na koho obrátiť. No a zažil som aj niekoľko komunálnych volieb. Niektoré boli bez protikandidátov, iné zase s nimi, ale bol to vždy rovný boj ľudí, ktorí súťažili o priazeň voličov. Posledné komunálne voľby však boli iné ako tie dovtedy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Boli obyčajnou štvanicou na človeka, boli príležitosťou nahádzať bahno a potierať nielen prácu, ale pomaly aj ľudskú dôstojnosť a rešpekt pred rodinnou. Nezlomilo ma to a hlavne vďaka ľuďom som v roku 2010 opäť obstál. Voliči našťastie pri voľbe rozmýšľali, nenechali sa oklamať letákmi doručenými pár dní pred voľbami, ktoré ma pomaly opisovali ako najväčšieho defraudanta obecného majetku a obec samotnú ako miesto, kde zastal čas a zdochol pes.

Výsledky volieb boli najdôveryhodnejšou odpoveďou na takúto kampaň a nastavili zrkadlo súperovi, ktorý sa však v ňom vidieť nechcel. Považoval jeho postup za správny, priam vhodný pre kampaň a ani len neuvažoval povedať obyčajné „prepáč". Ani ja som nemal veľkú chuť vracať sa k voľbám a vyžadovať ospravedlnenie, ale človek nemôže a nesmie nechať so sebou zmývať tú najhnusnejšiu špinu a tváriť sa, že to jednoducho k spoločnosti patrí. No nepatrí. V slušnej spoločnosti určite nie. Ako by sa cítil hocikto z vás pri pohľade do očí vlastného otca, ktorý vás vychoval a teraz si prečíta, že jeho syn je to nešťastie a prekliatie, čo túto obec postretlo? Akú slinu musíte prehltnúť, keď sa vás súrodenci pýtajú s trochou nedôvery na opisované záležitosti v letáku a pritom s vami vyrastali a dôvera bola v našich vzťahoch vždy prvoradá? Ako sa má cítiť človek, keď mu zvonia telefóny a oslovujú ho občania na ulici, že hádam to nie je pravda, ale možno aj áno, keď si to niekto dovolil priamo napísať? Semienko neistoty bolo zasiate, čas na obranu žiadny, keďže na druhý deň už platilo volebné moratórium. Neostávalo mi nič iné, len veriť ľuďom, že veria mne. Veď tu žijú, nemajú zalepené oči a majú možnosť porovnať úroveň života v obci za posledné roky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak som podal žalobu na ochranu osobnosti. Nie preto, aby som sa pomstil, ale aby vyšla najavo pravda. A nežiadal som žiadne finančné odškodnenie, iba obyčajné ospravedlnenie, nič viac. Len pred pár dňami krajský súd ako súd odvolací potvrdil rozsudok okresného súdu a teda verdikt, že sa mi niekto za predvolebný leták z roku 2010 musí ospravedlniť. Po troch rokoch od komunálnych volieb som sa dočkal satisfakcie. Tieto rozsudky sú vlastne odkazom pre každého kandidáta v ktorýchkoľvek voľbách, že kampaň sa má viesť o nás samých, o našich programoch a našich predstavách ako ďalej. V kampani máme ísť na trh s vlastnou kožou a nie ťahať po zemi kožu niekoho iného. Kampaň má byť o zdravej súťaži v názoroch, postojoch a rozhodnutiach a nie o výmysloch, fikciách a neoverených akože faktoch. Negatívna kampaň ešte nikdy nikomu vo voľbách nepomohla a väčšinou sa vráti ako bumerang.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čas plynie ďalej a dnes môžem napísať, že mi v roku 2010 príjemne počas kampane nebolo. Ale vedel som aj to, že sa nemám za čo hanbiť a že som s celým tímom ľudí urobil pre obec veľa krokov vpred. Nikdy som netvrdil, že neboli chyby, alebo že by sa niečo nedalo možno urobiť lepšie, ale v danej situácii a v danom čase sme sa museli rozhodnúť, rozhodli sme sa a brali sme za to aj zodpovednosť. Tieto rozsudky zatvárajú za voľbami v roku 2010 dvere. Len chcem dodať, že nie sú proti demokracii, slobode slova a prejavu názoru, ale sú za slušnosť, férovosť a ľudskosť v politickom boji.

Daniel Gelien

Daniel Gelien

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Komunálny politik Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu