Kremnickí permoníci bijú na poplach

Autor: Daniel Gelien | 1.6.2013 o 9:30 | (upravené 1.6.2013 o 13:54) Karma článku: 10,82 | Prečítané:  698x

O snahách ťažobných spoločností ťažiť na území Slovenska zlato, striebro, urán a podobné vyhradené nerasty vieme už dlhé roky a dlhé roky sa rôzne zahraničné spoločnosti snažia presvedčiť o tom, aká bude ich ťažba bezpečná, ekologická, koľko pracovných miest to prinesie a aké atraktívne prostredie pre turizmus potom zanechajú. Na oko pekné brožúry, elegantne vystupujúci menežéri a záujem sponzorovať obecné, či mestské aktivity zakrývajú jediný cieľ, získať potrebné povolenia a následne tieto práva predať. Prečo? No lebo v súčasnosti taká ťažba rentabilná určite nie je a jej náklady sú príliš vysoké.

Na poslednom Zastupiteľstve Banskobystrického samosprávneho kraja som mal záujem pri schvaľovaní uznesenia o nesúhlase kraja s ťažbou v Detve, vložiť aj nesúhlas s kyanidovou metódou ťažby zlata v dobývacom priestore Kremnica. Nakoniec som môj poslanecký návrh stiahol, lebo pre niektorých sa zdal unáhlený bez toho, aby mali dostatok informácii o danej problematike. Taká argumentácia bola pre mňa paradoxom, keďže návrh ohľadom Detvy sme si našli ráno v deň zasadnutia na stole a aj napriek tomu sme zahlasovali ZA, lebo sme boli presvedčení, že pozitívum taká ťažba Detve neprinesie. A tak som akceptoval názory demokratickej väčšiny, návrh stiahol a začal sa kolotoč stretnutí. Osobne som hovoril s občanmi dotknutého územia, zo zástupcami samosprávy dobývacieho priestoru Kremnica, zo zástupcami OZ Kremnica nad zlato, ako aj s predstaviteľom spoločnosti, ktorá sa snaží pre ťažbu získať povolenia. Uvedenú problematiku som poznal už z čias schvaľovania novely banského zákona, ale aj tak som dal každému šancu vyjadriť názor na danú problematiku pred ďalším prípadným návrhom na schválenie uznesenia kraja.

 

A tak prejdem k faktom, ktoré som počas stretnutí získal. V dobývacom priestore Kremnica sa údajne nachádza 27 ton zlata. Na počutie i čítanie úžasné číslo, neskutočný objem a predstava zlatých tehličiek naukladaných na drevených paletách. Ale od tejto predstavy prejdime k ďalším číslam. Z jednej tony vydolovanej horniny sa dá priemerne získať 2,5 g zlata. Čítate správne 2,5 gramu zlata z tony horniny. Nato, aby sa získalo 27 ton zlata, sa musí vyťažiť 10 800 000 ton horniny. Závratné číslo, nepredstaviteľný objem a zamyslenie sa nad tým, komu to za to stojí. Ak chce niekto získať 27 ton zlata, musí vyťažiť 10 800 000 ton horniny, ktorú treba nejakým spôsobom prepraviť,  z nej vytvoriť následne odkalisko obrovských rozmerov a ešte predtým z nej kyanidom vytiahnuť zlato. Následne si treba predstaviť veľkosť krátera, ktorý vznikne  odvozom 10 800 000 ton horniny. Toto všetko by sa malo udiať po dobu okolo 10-11 rokov. Takže 10-11 rokov, sa bude niekde ťažiť hornina, niekde sa bude táto hornina kyanidom lúhovať, aby sa získalo zlato, nejakou trasou a spôsobom sa musí hlušina prepraviť a niekde vznikne veľkoobjemné odkalisko, ktoré tu zostane ako časovaná bomba. No a záverom prezentácie sú predstavované vízie o tom, ako krásne sa dá priestor po ťažbe upraviť, aká zeleň tam vznikne, aké možno prírodné kúpalisko pribudne, úžasný priestor na oddych, jednoducho raj turizmu. A to sú len základné informácie o ťažbe, keď k tomu pridáme počet vydaných akcií ťažobnej spoločnosti, ich cenu, sídlo matky v zahraničí, dĺžka jej existencie, doterajšie skúsenosti s ťažbou a iné aspekty, tak aj neodborníkovi je jasné, že úlohou tejto spoločnosti je získať povolenia a následne práva predať možno ázijskému tigrovi. To nie je podstatné, podstatné sú následky.

 

Keď sa na vec pozerám ako starosta obce, tak napíšem, že by som nikdy nepodpísal také uznesenie zastupiteľstva, ktoré by dalo týmto aktivitám zelenú, či už pre samotnú ťažbu v dobývacom priestore, či už pre umiestnenie odkaliska alebo pre kladné vyjadrenie obce susednej s obcou, kde má byť odkalisko. Takže ak niekto čmára a plánuje do budúcna, uľahčím mu umiestňovanie odkaliska s tým, že neodporúčam jeho umiestnenie ani v obci Lutila a ani v obci Kopernica. Tieto obce sú susedné s obcou Slaská a ako starosta Slaskej urobím maximum preto, aby obecné zastupiteľstvo našej obce nikdy neprijalo kladné uznesenie v danej veci. Píšem to otvorene a priamo, aby som šetril sily ťažiarov na vyvíjanie akéhokoľvek tlaku, poskytnutím sponzorských darov nevynímajúc. Možno niekde stačí zaklopať na dvere samosprávy zlatým dukátom, ale u nás je zachovanie ekologicky stabilného územia pre budúce generácie otázkou lokálnej spolupatričnosti, ktorú nevymeníme ani za detské ihrisko, ani za vyasfaltovanie cesty a podobné nezmysly. Ak nájdete samovrahov v rade samospráv, ktorí vaše podmienky príjmu, pokojne im prevŕtajte podložie a zatraktívnite územie nebezpečným odkaliskom, ale u nás budeme atraktivitu zachovávať radšej stavaním májov a pálením jánskej vatry.

 

Ako poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja hovorím týmto aktivitám tiež NIE. Viac ako 6 rokov sa stretávam s ľuďmi z okolia plánovanej ťažby, ktorí žijú v strese a neistote, ako bude ich okolie vyzerať. Ľudia, ktorí nevedia, či v Kremnici zostať alebo z nej odísť. Ak odísť, tak kto od nich kúpi byty, domy v lokalite, kde sa má vyťažiť 10 800 000 ton horniny ? Stretávam sa s lokálnymi podnikateľmi, ktorých aktivity sú zmrazené. Veď kto by investoval v území, ktoré sa môže stať krajinou duchov. A nehovoriac už o mladých rodinách, ktoré si plánujú budúcnosť, ale niekto im tie plány povolením ťažby môže zmeniť na nepoznanie. Určite by sa niektorí potešili, keby bola legislatíva u nás taká ako v Kanade, kde ťažobné spoločnosti na základe rozhodnutí vlády sťahujú z dobývacích priestorov ľudí, buldozérmi zrovnávajú celé ulice a veselo povrchovo ťažia. Našťastie Slovensko nie je Kanada a verím, že nikdy ani nebude.

 

No a čo dodať na záver ? Ak tvrdím, že kremnickí permoníci bijú na poplach, tak nielen pred zámermi rôznych spoločností, ale predovšetkým pred lokálnymi politikmi, ktorí sú niekedy priamo prepojení s danými spoločnosťami, ale tvária sa ako najväčší ochrancovia dedičstva Kremnice. Už z histórie je známe, že ak sme na Slovensku niekedy niečo stratili, tak nie iniciatívou niekoho cudzieho, ale zlyhaním niekoho domáceho. A mám pocit, že niekedy je dobývací priestor Kremnica toho dôkazom. Stačí len správne osloviť niektorých starostov a poslancov zastupiteľstiev a za pár zrniek zlata dáme zahraničným akože investorom celé Kremnicko ako na tácke. Nikto však neunikneme zodpovednosti za naše konanie a keď spravodlivosť nezastihne nás, zastihne naše deti alebo vnúčatá. A keď sa potom budú niektorí z nás obracať v hroboch, lebo naši potomkovia nám nebudú vedieť prísť na meno, tak potom vedzte, že pokoj večného spánku narúša svedomie, ktoré máte aj teraz, len na neho pri pohľade na zlatú žilu ukrytú v Kremnici zabúdate. Ale nikdy nie je neskoro chrániť lokálnu identitu a určite budete mať možnosť to preukázať.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?