Ťažobné spoločnosti opäť zastavia len ľudia.

Autor: Daniel Gelien | 2.3.2013 o 9:45 | (upravené 2.3.2013 o 15:04) Karma článku: 13,10 | Prečítané:  280x

Už niekoľko rokov môžeme pozorovať ako sa nám rôzne ťažobné spoločnosti snažia dostať  pod kožu. A ako máme možnosť vidieť majú dostatok času i peňazí. A čakať sa im oplatí, lebo ak dosiahnu cieľ, zisk bude miliónnasobný a investícia sa vráti, inak by predsa v danej oblasti nepodnikali. A povedzme si aj to, že tieto giganty priemyslu nezastavili v ich snahe naše vlády, ale obyčajní ľudia. Je úplne jedno momentálne, že či ide o zlato alebo urán, ide o princíp. Princíp, ktorý na jednu stranu brehu stavia zisk z ťažby a na stranu druhú zase životné prostredie, životný priestor obyvateľov a právo na dôstojné bývanie v zdravom prostredí.

A tak sa dostávame do začarovaného kruhu. Štát tvrdí, že nerastné bohatstvo je jeho vlastníctvom podľa ústavy a tak rozhodne, že kto, kedy, kde a čo bude ťažiť. Ale ten istý štát zákonom vytvoril samosprávy, ktoré si na svojom území majú veci spravovať bez zásahu iných. Obce vykonávajú správu samé a preto sú samosprávami. Logické, ale pre niekoho nepochopiteľné. Ale môže niekto poznať miestne pomery lepšie ako miestni ľudia a ich volení zástupcovia ? Z Bratislavy tá problematika až tak zle nevyzerá, ale v Kremnici či Jahodnej to môže byť katastrofa s následkami, o akých sa nám možno ani nesníva. Keď sa to štátu hodí, tak si má samospráva veci riešiť sama, hlavne v otázke financovania a mnohých iných záležitostí, ktorých sa štát s radosťou zbavil, lebo boli nerentabilné a pre neho finančne zaťažujúce. Keď sa však už majú kotúľať doláriky z ťažby, to už predsa chce rozhodovať štát bez ohľadu na názor nejakej dediny, kde líšky dávajú dobrú noc. A tak treba v mene ministerstva podpísať memorandum vraj o porozumení s ťažobnou spoločnosťou, treba cez novelu geologického zákona zjednodušiť najprv proces prieskumu a neskôr aj ťažby a treba dať zelené magnátom nerastného bohatstva, nech ďalej plienia ďalšie územia, nech zanechávajú mesačné krajiny a nech si pchajú vrecká na náš úkor, lebo to prinesie nové pracovné miesta, zisk do štátnej pokladnice a vraj aj rozvoj územia.

 

Osobne som mal možnosť byť pri procese novely banského zákona a aspoň odrobinkou prispieť k tomu, aby sa rozšíril okruh samospráv, ktoré sa musia vyjadriť napr. k povrchovej ťažbe zlata. A môžem vám zodpovedne napísať, že tlak ťažobných spoločností bol neukrutný. Bolo to hektické obdobie a dnes som rád, že duch kremnických permoníkov nakoniec osvietil dostatočný počet poslancov a okolitá samospráva nakoniec výsadu vyjadriť sa získala. Vtedy sme si mysleli, že sme vyhrali, že vyhral ľudský postoj k veci samotnej a že sme mašinériu ťažiarov zastavili. Mýlili sme sa. Oni sa nikdy nezastavia, iba si počkajú na servilných politikov a budú chcieť dosiahnuť svoje. Obávam sa, že v súčasnosti sa práve dočkali a zase im štát zobká z ruky a oni pridávajú zrnká každým dňom viac. Zrejme opäť nastal čas, aby sme teda štátu odkázali, že lokálne veci sú naša záležitosť, že my tu žijeme a chceme, aby tu po nás žili aj naše nasledujúce generácie. K šťastiu nepotrebujeme ani zlato a ani urán. Stačí nám k nemu tento malý kúsok zeme, kde sme sa narodili, kde po životnej púti aj spočinieme a kde si môžeme povedať, že toto je náš domov. Nič viac nechceme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?