Obce a mestá sa zhostili svojich úloh a nezlyhali. Občanov s potravinovou pomocou oboznámili, zhromaždili potrebné podklady a požiadali o dodávku potravín. Zlyhal štát a ním poverené organizácie, ktoré nedokázali potraviny prepraviť a tak z 500 000 ľudí sa 88 000 potravinovej pomoci nedočkalo. Zodpovednosť ? Tá nebola do dnešného dňa uplatnená a aj to málo, čo malo niekomu pomôcť, neprišlo.
Ale ako to už na Slovensku býva, nestačilo nám fiasko z roku 2011. Potravinovej pomoci pre rok 2012 zriekli. Veď čo tam potom, že mala hodnotu približne 5,1 mil. eur a podobu ryže, cestovín, cukru a rastlinného oleja. Ako argument počúvame, že problémom bolo nájsť charitatívnu organizáciu, ktorá by potravinovú pomoc rozdávala. To sú argumenty štátu, ktorý sa cíti natoľko bohatý, že sa dobrovoľne vzdal balíčka za milióny eur s odôvodnením, že pomoc nemá kto rozdať. Smutné, trápne a nezodpovedné. Smutné na dobu hospodárskej krízy, ktorú žijeme. Trápne od ľudí, ktorí majú tituly pred menom aj za menom a nevedia organizačne zvládnuť nie tak náročný proces prepravy a doručenia pomoci. No a nezodpovedné práve voči ľuďom, ktorým mohla takáto pomoc aspoň na čas uľahčiť aj tak ťažký život. A aby toho nebolo pre slovenský ľud v počte minimálne 500 000 občanov málo, tak žiadnu potravinovú pomoc nemôžeme očakávať ani v roku 2013. Prečo ? No preto, lebo by nám ju už neodklepla ani samotná Európska komisia práve na základe našich neúspechov z roku 2011 a nášho dobrovoľného odstúpenia od programu potravinovej pomoci pre rok 2013. Súčasní a bývalí ministri pôdohospodárstva sa vyhovárajú jeden na druhého kto zlyhal viac, lenže reči sa hovoria a chlieb sa je. To platilo v minulosti a platí aj dnes. A dnes začína mať ten chlieb rovnako vysokú cenu ako v minulosti, keď bol jedinou obživou.
A tak kým ministri mlátia slamu naprázdno, ľudia zbytočne čakajú na svoj chlieb. Chlieb, ktorý im nedáva naša vláda, ale Európa a naši politici sa tohto chleba dobrovoľne vzdali a pritom sa nikoho z toho polmilióna ľudí neopýtali, či im ten chlieb nebude chýbať. Nepatrím medzi tých, čo sú úplne naľavo v politickom spektre, tiež nemám rád populizmus a nemyslím si, že pár kilo múky a cestovín vytrhne túto krajinu z biedy, ale som zásadne aj proti plytvaniu potravinami, proti nevyužitiu pomoci, ktorá je núkaná, proti okrádaniu sociálne slabých a proti nezodpovednému prístupu politikov. Tak ako sa v krajine nachádza vrstva bohatých, stredná vrstva, tak tu vždy bude aj vrstva sociálne odkázaných občanov. Niektorí si za svoju situáciu môžu sami, ale niektorí sa do takej situácie dobrovoľne nedostali a nemali by trpieť ešte viac len preto, že zlyhali politici. Zdá sa mi, že žijeme v krajine, kde si už nevážia chlieb ako naši starí otcovia, kde všetko stačí odôvodniť na tlačovej besede a kde politikov ľudia v podstate nezaujímajú. Potrebujú ich len ako prostriedok k získaniu moci, potom ich nepoznajú a tvária sa, že ich sa to netýka. Ale kto si neváži málo, nezaslúži si veľa. Ak menežérsky zlyhá niekto pri takej banalite akou rozdelenie potravinovej pomoci je, tak ako môžeme očakávať, že zvládne držať opraty v tejto krajine v čase skutočných problémov, ktoré sa týkajú všetkých. Ale všetko je otázka našej vôle, sily nášho rozhodnutia a delegovania moci. A moc sme my, bez nás ju nebudú mať politici. Tak nato nezabúdajme!
